TefNET v1.5
© Astiret, s.r.o.
2012-2019
TOP
 
Vitajte Semafor Aktivity Novinky O nás Kontakty


Ako si ma MONTESSORI našlo


Autor: Ing. Miroslava Schvarcová - mamička, ktorá dobrovoľnícky vypomáhla v Montekútiku

Narodenie bábätka je jeden z najpôsobivejších okamihov v živote človeka. Malé. Krásne. Krehké. Voňavé. Také som si priniesla z Antolskej v apríli 2012. Máličko pokojnejšie, ako mrňúsky, čo som si pamätala od kamošiek. Až sa mi chcelo byť pyšná, že mu je s nami tak fajn. Iba papá a spinká. Bola som spokojná. Detská lekárka menej. Neurologická správa ... zrozumiteľnou rečou "nedokysličený mozog". Tresk-bum-bác. Predstavila som si moje dieťa na invalidnom vozíku,... MUDr. sa na mňa s pochopením pozrel, a dodal: "Nič, čo by malo nejako dramaticky ovplyvniť kvalitu jeho života. Ale asi bude neskôr chodiť a rozprávať, a bude pomalší v škole." Zdesenie poľavilo, ale vyľakanie prvorodičky som zo slzami doniesla domov. Manželovi. Ten sa na mňa pozrel s otázkou: "Budeš ho mať menej rada, keď bude chodiť do pomocnej školy?" Spomenula som si na primára novorodeneckého z Antolskej, ktorý nám - nevyspaným prvorodičkám občas odpovedal na naše sklony k sebaľútostnému zamrnčaniu: "Predstavte si, že ste na opustenom ostrove. Hlavy hore, a nejako si poradiť!" 2x mužské rácio. Stručné. Jasné. Blink. Svetielko v tme mučiacich emócií. Usušila som slzy. Google. V knižnici som vypratala poličku. A čítala a čítala. "Čo je to, to MONTESSORI?", na ktoré som narazila vo viacerých z novo nakúpených kníh. Ešte raz google... Kuk do Budatkovského montessori kútika. Preskočila iskra. Po viacerých návštevách som sa rozhodla pridať k mamičkám, ktoré kútik otvárajú. Nech sa dostane aj na tých, čo v semafore "svietievajú na oranžovo".

Čarovný detský svet. Nekonečne túžiaci všetko preskúmať, objavovať, učiť sa. S radosťou. Neúnavne. Bez námahy. Dospelý človek by potreboval zhruba 60 (slovom "šesťdesiat"!) rokov, aby sa naučil to, čo sa dieťa naučí v prvých troch rokoch svojho života. S takou ľahkosťou im to ide. Až sa máte chuť len mlčky prizerať. A žasnúť. "Hlavne ich nepokaziť", si vravím vždy, keď vidím akou zábavou je pre deti práca.

A čo teda je to "motnessori"? Sloboda s dvoma obmedzeniami: rešpekt k ľuďom a rešpekt k pomôckam/zariadeniu. V montessori si dieťa aktivitu slobodne vyberá podľa toho, v akej senzitívnej fáze sa nachádza. Senzitívne obdobie je čas, kedy je mozog nastavený získať špecifickú znalosť/zručnosť. Pomáhame dieťaťu v jeho vlastnom vývoji a nie vo vývoji podľa našich predstáv. Vďaka prehlbovaniu pozornosti opakovaním a zameriavaním sa na detail sa dieťa postupne dostane do hlbokej koncentrácie. Stáva sa pokojnejšie, vyrovnanejšie. Dieťa, ktoré sa cíti dobre, nemá dôvod správať sa zle.
Materiály zahŕňajú sebakontrolu chyby a možnosť opraviť sa vlastnými silami. Rodič je k dispozícii, keď treba pomôcť, aby to dieťa dokázalo samé. Inak je neviditeľný.
Aby bolo učenie úspešné, musí vychádzať z manipulácie s predmetmi. Teda z vlastnej skúsenosti. Práca rúk nám umožňuje pochopiť predmety a javy. Ich zapájaním pôsobíme priamo na rozvoj myslenia a reči.
Kladie sa dôraz na prepojenie telesnej a duševnej aktivity. Pohyb umožňuje, aby sa v mozgu spracovali informácie získané z vonkajšieho sveta prostredníctvom zmyslov.


Larry Page (zakladateľ a CEO Google), Jeff Bezos (zakladateľ a CEO, Amazon), Jimmy Wales (zakladateľ Wikipedia), Bill Gates (zakladateľ Microsoft), Gabriel Garcia Marquez (nositeľ Nobelovy ceny za literatúru). Im bolo v detstve poskytnuté vzdelanie v duchu montessori. Nebude to náhoda. Zoznam ich mien chce byť trblietkou na pozvánke na návštevu Budatko montessori kútika.


Pri všetkej zaľúbenosti do svojho synčeka a prirodzenej neobjektívnosti, s najväčšou pravdepodobnosťou Miško spomínaný zoznam nijako nerozšíri :) Naďalej je trošku pomalší. Samostatne chodiť začal v 16 mesiacoch. Rozprávať vety zhruba v dvoch rokoch a štyroch mesiacoch. Vo väčšine oblastí je v tesnom závese za rovesníkmi. V niečom prekvapí, niečo mu ide horšie. Nič, čo by dramaticky ovplyvnilo kvalitu jeho detstva, či môjho materstva :). A ak aj, tak úplne opačným smerom, ako som sa v úvode obávala. Máme viacero krásnych spoločných zážitkov, za ktorými cítiť montessori. O dva z nich sa chcem podeliť:

  • Je sobota doobeda. Chystáme sa k babke. Uvariť. Nakŕmiť. Upratať. Pobaliť. Hlavne všetko stihnúť do obedného spánku. Vecí veľa. Času málo. Miško vylezie v kuchyni na lavicu a pri pozorovaní áut zhodí z okna kochlík s pažítkou. Hlina na lavici aj na zemi. Mlčky s manželom navzájom očami prehodíme niečo ako "čo, do kelu, nedávaš na neho pozor!" A ja menej mlčky zhúknem na Miška: " Pozri, čo si spravil!". On (vtedy vo veku niečo cez 1,5 roka) sa len trošku prekvapene na mňa pozrie, zlezie z lavice, zoberie metličku a lopatku a s dobrým úmyslom a všetkou horlivosťou hlinu rozšúra ponad lopatku po miestnosti. Keď skončí, takmer prázdnu lopatku spokojne "vysype" do koša.
  • Počas predsezónneho umývania okien v kútiku periférne vnímam, ako pracuje s rôznymi pomôckami. V jednom čase vždy s jednou. Keď dokončím, odídem vyplákať handru a vyliať vodu. Keď opäť otvorím dvere, vidím ako Miško (v tom čase ešte nemal 2,5r) tlačí odtiahnutú poličku naspať pod okno. Pomôcky všetky na svojom mieste. "Fu!"

  • Vtedy si v duchu vravím: " Niet za čo. Rado sa stalo". A mám chuť to nenápadné "ďakujem" od života preposlať pani Márii Montessori, za to že montessori je a Katke Beberovej, za to že je aj v Budatku :)
    Príďte do kútika. Budeme presýpať aj prelievať, vhadzovať aj triediť, zvoniť aj počúvať, vážiť, skúmať a všelijako objavovať. Keď sa budete chvíľku mlčky prizerať a stanete sa skutočne neviditeľnými, môžete byť pri tom, ako vaše dieťatko samo príde na to, že ten valček bol pre ten otvor trošku priúzky. A ten, čo mu zostal ešte v ruke, tam sedí ako uliaty. A to sa potom spolu krásne žasne!