Vitajte Semafor Aktivity Články O nás Kontakty

Prehľad článkov


Aká matka, taká Katka; aká babka, taká matka
Zrejme každý už počul príslovie "Aká matka, taká Katka." Odkiaľ však pochádzajú vzorce správania, ktoré sa od nás rodičov naše deti učia? Rodinní poradcovia na množstve prípadov zistili, že čo sa týka výchovy, väčšina z nás buď kopíruje správanie našich rodičov alebo robí presný opak. Čo môžeme s týmto faktom robiť? Ako nezopakovať chyby našich rodičov? Veď predsa môžeme robiť vlastné ;).
Das Ende des Hobbys
Immer mehr Menschen haben mehr als einen Job – aus Lust an der Selbstverwirklichung: Bei der Generation Slash vermischen sich Arbeit und Freizeit.
Láska – očami detí
Ako vnímajú naše deti lásku? Dávame im jej dosť? Dávame im lásku tak ako ju oni potrebujú?
Vianočné prekvapenie pre hasičov
V decembri by sme radi spravili Vianočnú exkurziu u hasičov s tým, že by sme sa im chceli poďakovať za túto fantastickú možnosť. Keďže vecné dary a peniaze majú prijímať zakázané, radi by sme im pripravili prekvapenie vo forme obrovského poďakovania. A práve tu Vás budeme potrebovať!
Jazyk sa dá naučiť aj na materskej! 5 rád, ako na to (pozvánka)
"Som presvedčená o tom, že jazyk sa nedá nikoho naučiť. Každý sa ho môže naučiť len sám, a učiteľ mu môže na tejto ceste síce pomôcť, ale nie odovzdať mu jazyk na tácke. Obzvlášť v dobe internetu, kedy máme poruke nespočetné texty, nahrávky či cvičenia doslova na jeden klik, môže byť samoukom skutočne každý. Musí len vedieť, ako na to."
Coffee, Tea & Chat (in English) - Hobbies and interests
Having a hobby that we enjoy brings us joy and enriches our lives. It gives us something fun to do during our leisure time and affords us the opportunity to learn new skills. We are very fortunate to have so many different options out there today.
Liečivé príbehy
Paul Liekens, učiteľ a tréner Neurolingvistického programovania, vypracoval jednoduchú a krásnu metódu, ktorá môže pomôcť aj deťom s alergiami a chronickými ochoreniami. Čo je základom tejto metódy? Jednoducho napísané: príbehy. Príbehy, ktoré pre svoje deti napíšu rodičia a následne im ich čítajú a rozprávajú. Pomocou tejto metódy deti zistia, že choroba a liečenie neprichádza z vonku, ale pomocou našich vnútorných „spojencov“, ktorých môžu podnietiť k činnosť. Deti si vedia zavolať týchto „priateľov“ na pomoc aj keď potrebujú viac sebavedomia, alebo si nechtiac spôsobili bolesť.
Semináre s detskou psychologičkou
Pozývame vás na krátke semináre pre rodičov: {B}"Magické roky alebo ako lepšie porozumieť deťom"{b}. Každé správanie dieťaťa má svoj význam. Dospelí najlepšie porozumejú správaniu dieťaťa ak dokážu vnímať jeho prežívanie. To môžu vnímať naplno ak najprv naozaj porozumejú sebe, svojmu prežívaniu a správaniu. Porozumenie je prvým krokom k zblíženiu, k nájdeniu rovnakosti a minimalizovaniu porovnávania i odsudzovania. Semináre sa konajú raz mesačne pod vedením psychologičky Mgr. Ľubice Tománkovej.
Deň otvorených dverí 2018
Srdečne Vás pozývame na každoročný deň otvorených dverí, ktorým otvárame svoje brány pre nováčikov a záujemcov o všetko čo sa týka materského centra Budatko. Aj tento rok Vám prinesieme Vám ukážky nášho programu, môžete nazrieť za všetky dvere a zoznámiť sa s našimi priestormi, takže ak máte v okolí mamičky, ktoré nás ešte nepoznajú a váhajú, či sa pridať, toto je úžasná príležitosť.
Kaffee & Tee, Klatsch und Tratsch (in Deutsch) - Wie man mit einer neuen Stadt / Land fertig wird
Wann immer du in eine neue Stadt, ein anderes Land oder sogar Über das Meer ziehen, werden Sie wahrscheinlich die Auswirkungen der Veränderung spüren. Wenn du dich über das See bewegst, zu einem Ort, an dem nichts um dich herum bekannt ist und du dich völlig desorientiert fühlst, wirst du einen Kulturschock erleben. Ein Kulturschock tritt oft allmählich auf und kann manchmal zu Depression und Entzug führen. Es kann sich anfühlen, als ob du nie wieder glücklich sein kannst und du magst vielleicht zusammenpacken und nach Hause fahren. Aber bevor du das tust, du kannst dazu beitragen, den Stress zu lindern.
Budatko2010.11.09, 23:58
2018.10.09, 22:14
22469 / 10Voľný


Láska – očami detí

Z kategórie: 'Ako vychovávame naše deti?'

Reik .. "Malé dieťa je objektom lásky a nežností svojej matky. Ono samé bude neskôr tak ľúbiť, ako bolo ľúbené svojou matkou. ...."

Od narodenia hovoríme nášmu dieťatku ako veľmi ho ľúbime a že je to naša „láska“. Túlime si ho k sebe, nosíme, dojčíme, neskôr odpúšťame stiahnuté obrusy, pokreslené steny a len sa usmievame nad rozbitým riadom. Neskor s láskou ofukujeme rozbité čielka a kolienka, liečime zázračnou pusou všetky bolesti a trápenia. Možno prísne, ale s láskou sa pozeráme na lotroviny nášho dieťaťa, opravujeme chyby v domácich úlohách a napriek všetkému milujeme. Milujeme svoje dieťa tak, že sme schopné urobiť všetko preto, aby sa malo dobre, aby bolo šťastné. To je bezpodmienečná materinská láska. Nám matkám je daná do maternice spolu s dieťatkom. Často rozmýšľame, či naše dieťa vie ako ho veľmi milujeme a či nás aj ono tak veľmi ľúbi. Len čo vie trošku rozprávať, pýtame sa zvedavo „ľúbiš maminku?“ a čakáme tú krásnu odpoveď „áno“ spolu s uslintanou pusinkou a pevným zovretím okolo krku. Neskôr sa deti pokúšajú vyjadriť svoju lásku tak, ako to robí otecko voči mamičke – hľadajú čím mamičku prekvapiť, ako urobiť darček pre mamičku, pomôcť jej pri spoločnej činnosti, hlavne tráviť s mamičkou čo najviac času. Čim sú staršie a vyspelejšie, tým viac uzatvárajú svoje spontánne fyzické prejavy lásky pred nami a my sa pýtame, či nás stále ľúbia tak ako keď boli malí. Možno nám občas skrsne v hlave kacírska myšlienka a pýtame sa sami seba, „Čo je to vlastne láska?“ a ako vôbec vnímajú deti lásku, sú schopné tomuto abstraktnému pojmu porozumieť?

Láska ako fenomén
Láska – tak jednoduché slovo a denne používané, vyslovované a predsa, keď sa nás niekto opýta, „Čo je to láska? Čo to znamená ľúbiť sa?“ možno na chvíľku zneistieme. Aká láska?. Existuje toľko významov pojmu láska – platonická, vášnivá, k rodičom, súrodencom, partnerovi, k deťom, práci, koníčkom... Slovo „láska“ používame bežne ako soľ, bez toho aby sme si uvedomili jej hodnotu a aj jej ničivé následky. Existujú slová, ktoré používame rovnako často? Taliansky psychoterapeut Assagioli tvrdí, že častejšie používané slová sú už snáď len „JA“ a „peniaze“.
Čo je to teda láska? Siahnutie po výkladovom slovníku nám napovie málo o tomto pojme: "je to vysoký stupeň kladného citového vzťahu, pri ktorom sa objekt lásky dostáva do centra životných záujmov subjektu. Je to komplexný psychologický jav zahrňujúci prejav rozličných zložiek osobnosti (citovej, vôľovej, sexuálnej), ktoré sú zamerané na určitú osobu, alebo vec či ideu."

Definíciou a porozumením pojmu láska sa venovali už v starovekom Grécku. Narozdiel od nás mali ale na slovo „láska“ mali tri slová:
  1. Philia, čo znamená postoj, vzťah, priateľstvo. Chápalo sa pod tým spoločné vykonávanie činností, spoločné záujmy a zábava, zároveň musí spĺňať podmienku dobrého vzájomného pocitu z interakcie.
  2. Agape - myslí sa tým kresťanská altruistická láska k blížnemu
  3. Eros – najskôr slúžil ako kontrast k „Philia", čo spôsobovalo jeho charakterizovanie ako náruživej lásky. Eros bola základná kreatívna energia, ktorá môže zmeniť svet. Charakteristickým objektom pre Eros je iná osoba a sexuálna láska. Eros bol prianím, ktoré chcelo vlastniť svoj objekt a sexuálne priania boli vnímané ako výraz životnej sily.
Mnoho filozofov, výskumníkov, ale hlavne básnikov a spisovateľov sa zaoberali slovom/citom láska – prevažne v ponímaní Erosu a teda náruživej lásky medzi dvomi ľuďmi. Napísalo sa množstvo románov, príbehov a básni opisujúcich tento cit a v každom z nich by sme mohli nájsť iné vnímanie a iné odtienky pojmu láska.
Výskumník Lee v roku 1973, analyzoval asi 4000 literárnych textov napísaných za posledných 2000 rokov v západných kultúrach. Na základe jeho výskumu vytvoril nasledovné delenie pojmu láska:
- Eros – chápaná ako romantická láska
- Ludus – je to láska ako hra
- Storge – priateľská láska
- Mania – vlastnícka láska
- Pragma – pragmatická láska
- Agape – altruistická láska
Ak chceme lásku popísať nemali by sme zabudnúť na ďalšiu teóriu lásky1, pri ktorej ide vlastne o dvojkombináciu elementov: vášeň, intimita a väzba (rozhodnutie). Podľa tejto teórie je romantická láska kombináciou intimity a vášne pri neprítomnosti väzby, partnerská láska kombináciou intimity a väzby pri neprítomnosti vášne. Pri kombinácii všetkých troch faktorov ide o dosiahnutie plnohodnotnej lásky.
Rakúsky psychoterapeut Erich Fromm člení lásku do dvoch veľkých skupín – láska medzi rodičom a dieťaťom a láska k objektom. Materskú lásku považuje za bezpodmienečnú a popisuje ju ako teplo, výživu, euforické štádium uspokojenia a istoty. Je pre dieťa tým, čo český vývinový psychológ, uznávaný odborník Matejček kategorizoval ako päť základných psychických potrieb: „potreba náležitej psychickej stimulácie, potreba určitého poriadku v prijímaných podnetoch, potreba životnej istoty, pozitívnej identity a otvorenej budúcnosti„.

Rozumie dieťa pojmu láska, je schopné ľúbiť?
Mnoho erudovaných psychológov a psychoterapeutov vo svojich dielach z 19-teho a 20-teho storočia tvrdí, že dieťa je do veku cca. 10 rokov len pasívnym prijímateľom lásky. Lásku teda prijíma, ale nevie ju precítiť voči inej osobe a to čo my vidíme ako prejav lásky je vlastne len prejav potrieb malého dieťaťa. My matky však vidíme, že deti napriek svojmu egocentrickému ladeniu, dokážu ľúbiť a prejavovať lásku celým svojím srdcom. Samozrejme ich prejavovanie lásky je spojené s ich rozumovými schopnosťami a vyjadrenie sa na otázku „Čo je to láska“ je prepojené s ich schopnosťou reči. Z tohto dôvodu je emočný svet dieťaťa a prežívanie emócií detí pre nás neustálou záhadou.

Ako vnímajú pojem láska deti predškolského veku?
Podľa výskumu, ktorý sledoval 61 detí vo veku od 4-6 rokov, deti už v tomto veku sú schopné rozumieť pojmu láska a popísať ho, prípadne nakresliť, čo tento pojem pre nich znamená. Autorky výskumu sa rozhodli zistiť, či deti predškolského veku rozumejú abstraktnému pojemu “láska” a v akej podobe si ho integrovali do svojho života a ako ho hodnotia. Tiež chceli sledovať ako je porozumenie významu pojmu láska ovplyvnené sociálnym a kultúrnym prostredím detí, ich vekom a pohlavím a zisťovali na akej úrovni sú deti schopné verbalizovať „čo pre nich láska znamená“.
Na základe kresieb a výrokov detí autorky tvrdia, že deti vnímajú lásku najčastejšie ako konkrétny prejav. Takéto vnímanie lásky je u detí najčastejšie (40,77%). Autorky do tejto kategórie zaradili detské výroky vzťahujúce sa k popisu fyzického kontaktu, daru, záväzku a prejavu zmyslovej a praktickej skúsenosti.

1. Fyzický kontakt
Pre deti znamená láska napríklad „pritúlenie“ „Keď si človek toho druhého pritúli.“, prípadne „Stískajú sa a hovoria si ľúbim ťa“. Najviac detí vyjadrilo lásku ako fyzický kontakt popisom „Keď si dajú pusu“, ďalšie deti popísali lásku ako bozkávanie sa, čo chápeme ako miernu sexuálnu narážku (hlavne, keď sa deti začali usmievať alebo sa tvárili. Použite slova pusa sa u detí spája s maznaním sa s rodičmi a potrebou rodičovskej lásky, prípadne vyjadrenie pozitívneho vzťahu k iným deťom „mám jedného kamaráta, ten mi dáva vždy pusu na líčko“. Táto kategória sa presne zhoduje s prvým jazykom lásky autorov Chapman a Campbell. Autori upozorňujú, že je to jeden z najsilnejších jazykov lásky a potrebujú ho ako chlapci tak aj dievčatá. Lásku ako fyzický kontakt vnímajú deti nezávisle od veku (v rozpätí 4,5 až 6,0) a iných premenných (prejavov agresivity, rodinnej situácie).

2. Láska ako dar
V tejto kategórii sa nachádzajú dva druhy darov. Materiálny dar (stropný ventilátor, sviečky, auto) a symbolický (prekvapenie, kvetinky, niečo). Chapman a Campbell upozorňujú, že pre deti, ktoré chápu darčeky ako primárny jazyk „je darček niečím viac ako len hmotnou vecou. Je hmatateľným vyjadrením lásky...“. Autorky slovenského výskumu to dokumentujú na výroku ku  kresbe lásky jedného dieťaťa. Dieťa na otázku, či môže nakresliť čo znamená láska, nakreslilo niečo čierne visiace zo stropu. Keď sa ho výskumníčka opýtala, čo to je, dieťa odpovedalo: „Je to dar – stropný ventilátor“. Následne výskumníčky zistili, že stropný ventilátor dieťa dostalo v horúcom lete, keď malo problémy s dýchaním a nemohlo od horúčavy spať.

3. Láska ako zväzok
Deti často popisovali lásku ako rodinu (starostlivosť o člena rodiny, bábätko) a svadbu. Vyjadrenie lásky ako svadby hodnotili výskumníčky ako konvenčný znak, ktorý dieťa preberá zo spoločnosti, dieťa si ho ale často dopĺňa vlastným filozofovaním „Bozkávajú sa a majú spolu svadbu, ale láska môže byť aj pred svadbouvadbu. bábätko) a ýroky opisujúce rodinu (starstlivosť o člena e, kedže rozdiely medzi .“, prípadne „Keď si dávajú pusy, objímajú sa a musia sa vidieť, musia ísť do kostola a tam sa oženia.“ „Je to svadba, keď si chce niekoho zobrať!“
Porozumenie slovu „láska“ ako synonymu pre slovo rodina sa spája často s materinskou starostlivosťou o dieťa. Chapman a Campbell nazvali tento typ lásky ako „skutky služby“ a rozumejú pod tým všetky činnosti, ktoré pre deti rodičia urobia, aby sme ich potešili a postarali sa o ne a tak sa stávajú ich vzorom, aby oni mohli začať neskôr tiež tiež pomáhať druhým.

4. Láska ako prejav zmyslovej a praktickej skúsenosti

Autorky výskumu sem zaradili výroky vyjadrujúce altruistické skutky (pomáhanie, požičiavanie a podelenie sa s niečím), naznačenie spoločnej (spoločenskej) činnosti ako tancovanie, prípadne fyzickej činnosti vykonávanej inou (Je to ľadová princezná, vie sa krásne korčuľovať) či vlastnou osobou (Ja, ako som postavil snehuliaka). Táto kategória naznačuje, že deti rozumejú pod slovom láska spoločné trávenie času, ako vykonávanie istých aktivít, ktoré vedú k pocitu dobre vykonanej práce (postavenie snehuliaka, krásne korčuľovanie). Tiež by sme mohli označiť tieto aktivity ako „skutočné momenty“, pretože práve v nich je rodič (alebo iná osoba – súrodenec, učiteľka, kamarát/ka) naozaj s nimi prepojený v činnosti a plne sa mu venuje.
Deti sú schopné ale už v predškolskom veku vnímať lásku cez prizmu vlastných fantázií a filozofovať na túto tému. Deti lásku vnímajú na základe svojich skúseností v rodine ako bezhraničnú. Deti nie len konkrétne vedia opísať lásku, ktorú prijímajú „Ľúbia nás mamina a tatino, ale niekedy sa nahnevajú, že sa bijeme so sestričkou“, ale aj ktorú cítia „Mám ju vždy rád aj keď sa správam zle aj keď dobre“, a tiež sú schopné verbalizovať všeobecné pravidlo istej bezbrehej altruistickej lásky „V prípade keď jeden druhého tlačí, je na neho zlý a on je napriek tomu k nemu milý“.
Asi najkrajšie filozofovanie detí je ale v kategórii poeticko – symbolická láska. Takéto porozumenie lásky je spojené so symbolickým prepojením s prírodou. Tak vzniká láska ako poeticko – symbolické vyjadrenie daru a zahŕňa neočakávanú nádej „Keď je niečo pod vianočným stromčekom a nik nedúfal, že to tam bude“, neprestajne opakujúci sa prejav lásky „Je to snehová vločka, dáš ju niekomu a keď sa roztopí, tak mu dáš druhú a potom ďalšiu...“, všeobecnú tendenciu a nesebeckosť „Láska je vánok, ktorý odnáša srdiečka a lístočky a aj noty, je to vánok, ktorý všade fúka a roznáša lásku“ a ako jej neuchopiteľnosť „Láska je kvietok, ktorý môžeš poslať priateľovi, je to kvietok patriaci priateľovi, ktorého mám rád.“, „Láske stačí pozerať sa na kvet“.
Poeticko – symbolické znázornenie prírody lásku popisuje ako vtáčikov, motýle, húsenice, mušľa (čo by sme v psychoanalytickom význame mohli definovať ako veľmi jemné a hravé poukazovanie na sexuálne významy lásky) slniečka (symbol tepla a  symbol otca alebo matky), oblakov, dúhy, kvietky, stromy, lúka (symbol smútku, ženskosti, jemnosti, sily, rozľahlosti, voľnosti). To že deti si samé uvedomujú zmysel použitých symbolov dokumentujú nasledujúce výroky: „Je to lúč slnka, pretože nám prináša teplo“, „Sú to stromy, tieň a lúka, po ktorej môžeš behať celkom voľne.“, „ Láska je tajomná – sú to kvetinky, srdiečka, slniečko – keď sa majú všetci veľmi radi.“ „Láska je kvet, pretože je pekný a hodnotný, hodnotný je preto, že rastie zo zeme a tá je hodnotná a tráva tiež.“

Do poslednej kategórie autorky zaradili lásku ako verbalizovanie kolektívnych názorov. Preberanie znakov a spoločensky ustálených reprezentácií pojmov je u detí bežnou záležitosťou a hlavne pri abstraktných pojmoch často praktizovanou. Rozumieť pojmom sa učíme v spoločnosti pri počúvaní toho, čo iní rozprávajú (spoločenský diskurz). Deti tak preberajú symboly spoločnosti pre pojem láska, ktoré sú najčastejšie spájané s jej kontextom (srdiečko - Valentín), ktoré počujú od svojich rodičov alebo od širšieho sociálneho okolia, ktoré sa snaží o morálnu výchovu a podmieňuje lásku (musíš byť dobrý poslušný ..., potom ťa budú mať radi, ľúbiť...), prípade vyjadrujú lásku synonymicky ako ľúbiť niekoho, mať rád...
Láska vyjadrená synonymicky zahrňuje väčšinou výroky všeobecného a neurčitého charakteru „Keď sa ľúbia a majú sa radi“. Deti sa často vyjadrovali neosobne, prípadne neskôr konkretizovali: „Keď sa tato zamiluje do mamy“. Celkovo môžeme povedať, že ide o jednoduché veku prirodzené prvé definície lásky.
Podmienená láska je pravým opakom bezpodmienečnej a istej lásky. Deti sú každodenne konfrontované s nutnosťou bojovať o lásku „Je to červené srdiečko, lebo je pekné a treba byť dobrý aby si ho dostal.“, pripadne láska je „keď sa majú radi, keď niečo dobré urobia, niečo pekné“. Autorky upozorňujú, že takéto podmienené prežívanie lásky nemôže dieťaťu priniesť dostatočné emočné uspokojenie, čo sa zákonite odrazí na jeho správaní a neskoršom vývine.
Vo vnímaní pojmu láska sa jednoznačne odráža aj valentínska symbolika. Symbol srdca autorky rozdelili vo výrokoch na konvenčnú (prebranú zo spoločnosti „Srdiečko, ale to bude zavesené na obchodnom dome, kde sa predávajú srdiečka lásky“) a individuálnu „sú to srdiečka, tie sú tu“ ( dieťa ukázalo rukou na srdce), v ktorej sa odráža priama detská skúsenosť so symbolom srdca: „Že som zamilovaná do Samka a on mi dal raz veľké srdce.“

To že slovo láska sama osebe nemusí byť len pozitívne vnímané ale aj negatívne svedčia veľmi smutné výroky detí „Láska - Lásku zničiť, to robí môj otec a potom prinesie domov poklad.“, „keď žena neľúbi muža navštívi ten muž poklad a prinesie ho domov a ona ho má potom opäť rada“. O subjektívne hlbokom prežívaní týchto výrokov dosvedčuje aj kresba oboch detí a hlavne slzy v očiach keď autorka druhého výroku popisovala čo nakreslila ako lásku: „je to srdce, ktoré umiera a to je hák, ktorý ho bodá.“. Vysvetľujúci fakt k výroku o láske a kresbe je skutočnosť, že sa jej mala narodiť sestrička a podľa všetkého bolo dieťa na túto skutočnosť nedostatočne pripravené, alebo z dôvodu rizikovej gravidity „odsunuté“ a jej potreba po bezpodmienečnej láske tak ostala nepovšimnutá. Výskumníčky nevylučujú ale ani iné príčiny tak hlbokého smútku dieťaťa. Podobne sa pri analýze iných výrokov a kresieb dieťaťa dá vnímať aj nasledujúca odpoveď: „Zamilovať sa do svojej mamy a otca. Maznajú sa so mnou vždy ako s plyšovým zvieratkom.“, ktorá naznačuje skôr trpenie dieťaťa pri maznaní sa s rodičmi, no napriek tomu, že sa pri tom cíti zle, . (Chlapec sa nakreslil v rodine sám a bez rúk a úst, keď sa ho výskumníčka pýtala, či je v jeho rodine ešte niekto otočil papier a nakreslil otca.).
Lásku ako vyjadrenie svojho vnútorného prežívania charakterizujú výroky detí „Láska znamená mať rád, mať jeho obraz v sebe a cítiť sa pri tom dobre“, „Láska je jednoducho pekná, je to keď niekoho ľúbime a teší nás to.“
Niekedy si ani neuvedomujeme, aké múdre a šikovné sú naše deti. Myslíme si, že je dôležité aby sme my učili deti a aby nás oni počúvali a pritom zabúdame občas počúvať naše deti. Môžno sa nás niektoré výroky detí dotknú, možno nás niektoré zabolia a iné zas pobavia. Každý samostatne má malú výpovednú hodnotu, no keď sa na ne pozrieme ako na jednotný súbor, zistíme že deti až príliš presne dokážu definovať pojem láska a všetky vedecké teórie sú popri tom len sivé a neforemné pokusy, ktoré nie sú schopné komplexne zachytiť celé spektrum problematiky. Je zaujímavé ako si deti všimnú detaily, ktoré si my dospelí a vzdelaní už nestíhame všímať a ešte zaujímavejšie je, vidieť, čo všetko je pre deti dôležité a ako pestrofarebne vidia svet.

Láska a rodina
Všetci vieme, že dieťa hneď od narodenia potrebuje okrem jedla a starostlivosti hlavne lásku, k tomu aby prežilo. Dobrá rodinná situácie je pre dieťa už od splodenia alfou a omegou jeho ďalšieho úspechu v živote.
To ako dieťa vníma slovo „láska“ je často určené tým ako sa láska prejavuje v rodine, aký vzťah dieťa v rodine zažíva. Podľa výskumu sa ukazuje, že deti vnímajú seba na jednej úrovni s matkou Otca zas deti vnímajú ako mocnejšieho, aktívnejšieho podobne ako pojem láska. Ak dieťa ale napríklad vníma otca ako neaktívneho v rodine, môže to viesť k jeho pocitu „nepohody“ a neuspokojenosti v rodine. Je zaujímavé, že podľa tohto výskumu dieťa, ktoré subjektívne prežíva nedostatok lásky v rodine má silnú potrebu vnímať lásku ako šťastnejšiu, čistejšiu a väčšiu. Deti, ktoré majú uspokojené svoje potreby v rodine, vnímajú pojem láska rovnako silne ako pojem“ja“.


Ako vyjadrovať lásku deťom tak, aby porozumeli, že ich máme radi?
Psychológovia sa v praxi často stretávajú s nešťastnými rodičmi, ktorí svoje deti milujú a robia pre ne všetko, čo vedie, no napriek tomu, ich deti nemajú pocit, že by ich rodičia milovali a dostatočne im lásku vyznali. Podľa psychológov Chapmana a Cambella každé dieťa má svoj primárny jazyk lásky, svoj spôsob, ktorým vníma lásku. Hovoria o piatich jazykoch lásky, ktorým naše deti rozumejú a vnímajú ich ako lásku. Podľa autorov je dôležité komunikovať s dieťaťom v jeho primárnom jazyku lásky, aby sa dieťa mohlo cítiť byť milované aby dieťa bolo vo svojej potrebe lásky dostatočne uspokojené. Ak aj dieťa ale vníma lásku hlavne v jednom jazyku, neznamená to, že ak mu budete lásku preukazovať aj inými jazykmi lásky, nebude z toho profitovať. Dôležité je nezabudnúť komunikovať lásku tým spôsobom, ktorému dieťa najviac rozumie.

Aké sú jazyky lásky?

1.fyzický kontakt
– alebo prejavovanie a vnímanie lásky pomocou dotyku – držanie v náručí, objímanie, hladkanie, bozkávanie, ale aj žartovné zápasy s tatinkom, držanie za ruku, nosenie – to všetko je pre citový vývin dieťaťa životne dôležité

2.slová uistenia
– ako je vyjadrenie náklonnosti (ocenenie samotného bytia dieťaťa pretože je), vyjadrenie nežností, pochvaly, povzbudenia. Dôležité ale nie je len povedať „mám ťa rád“, ale dôležité je povedať to deťom tak, aby v intonácii, modulácii, farbe hlasu cítili, že to naozaj aj tak myslime a že ich naozaj máme radi. Tieto slová by nemali byť povedané v spojení s niečim iným, hlavne nie v prepojení s „ALE“.

3.venovanie pozornosti
– deti potrebujú aby sa im rodičia venovali. Ak rodič istý čas dňa dokáže plne venovať pozornosť svojmu dieťaťu a naplní tak jeho citovú nádrž, potom je dieťa ochotné sa nejaký čas hrať aj samé, lebo bude spokojne vedieť, že jeho rodičia ho milujú. Venovanie plnej pozornosti dieťaťu vyjadruje pre dieťa „si pre mňa dôležitý, som s tebou rád“. Najdôležitejšie na spoločnej činnosti nie je činnosť sama osebe, ale to, že dieťa a rodič niečo robia spoločne. Psychológovia zároveň upozorňujú, že k pozornosti by mal patriť aj príjemný a láskyplný pohľad z očí do očí a spoločný rozhovor o svojich myšlienkach a pocitoch.

4.Darčeky
– pre niektoré deti je dôležité aby im rodičia dávali darčeky, lebo obdarovávanie vnímajú ako primárny jazyk lásky. Deťom neide len o samotný darček, ale o to, aby rodič mal o dieťa naozajstný záujem. Znamená to, že pridávaní darčekov, by mali byť prítomné aj ostatné štyri jazyky lásky. Darček za to, že si dieťa uprace izbu neznamená v skutočnosti dať darček a vyjadriť tak lásku. Ide o odmenu za „poskytnutú službu“. Podobne lízatko za zjedenie obeda nie je darovanie darčeka v zmysle prejavu lásky ale ide o „úplatok“. Ďalším úskalím tohoto jazyka lásky je, že rodičia často zahŕňajú deti darčekmi namiesto toho, aby ich obdarovali svojou prítomnosťou a pozornosťou. Darček by mal byť úprimným vyjadrením lásky a obdarovanie by malo byť spojené s vnímaním veľkej udalosti.

5.skutok služby
– zahrňujú všetky činnosti, ktoré pre naše deti s láskou robíme, lebo oni ich ešte nevedia urobiť. Keďže mnoho vecí robíme každodenne, ani si neuvedomíme, že naše deti môžu považovať práve našu pomoc pri istej činnosti za prejav našej lásky voči nim. Ak nás dieťa často prosí o pomoc pri činnosti, ktorú zvládne aj samé, je zrejmé, že jeho jazykom lásky budú skutky služby a žiada nás tak, aby sme mu naplnili jeho citovú nádrž. Ak takúto prosbu po láske rozpoznáme a pozitívne na ňu zareagujeme, dieťa sa bude cítiť šťastné a milované. Ak na takéto potreby odmietneme reagovať, dieťa si síce samé pomôže, ale bude sa cítiť zbavená časti odvahy a citovo frustrované.
Ak s nám podarí rozpoznať primárny jazyk lásky nášho dieťaťa, naše dieťa bude vyrastať šťastné a s pocitom, že je milované a Vaše rodinné vzťahy sa upevnia. Možno sa tým nevyriešia všetky problémy v rodine, ale prinesie Vám to pokoj, istotu a vašim deťom nádej a lepšiu východiskovú situáciu do života.

ZJZ

Použitá literatúra:
CHAPMAN, Gary, CAMPELL, Ross. 2002. Děti a pět jazykú lásky. Praha, Návrat domú, 2002, s. 164. ISBN 80-7255-072-1.
ZACHAROVÁ, Zlatica DIEŠKOVÁ, Viera. 2004. Chápanie, hodnotenie a vyjadrenie pojmu ”láska” u detí staršieho predškolského veku. 2003/04. Diplomová práca.
článok bol uverejnený v časopise Materské centrá, rok 2009



Ohodnoďte tento článok bodmi od 1 do 10. Viac je lepšie:

Zdieľaj:
Share on Google+