TefNET v1.5
TOP
Prvý krát v Montessori kútiku
Autor: Ing. Zuzana Pekarek - mamička, ktorá dobrovoľnícky vypomáhla nielen v Montekútiku
Asi každý koho Montessori zastihlo v nejakom štádiu výchovy dieťaťa či spôsobu vzdelávania sa viac alebo menej nadchol pre tento štýl a jeho ľahkosť a nenásilnosť. Materiálov je stále viac a človek postupne netuší, kde začať. A nákup hračiek či vzdelávacích pomôcok to nie je, to veľmi rýchlo pochopí väčšina.
Montessori je životný štýl. Je to spôsob výchovy, prístup k dieťaťu ako dokonalému stvoreniu, ktoré objavuje svoj talent a odkrýva svoj potenciál cez aktivity, ktoré ho zaujmú a cez ne pomáhajú vzdelávať sa a rásť. Výdž sa dá všetko spraviť niekoľkými spôsobmi a obvykle máme vo zvyku skočiť po hlave a rozhodnúť sa že niečo zmeníme, dáme si to príkazom a po krátkom čase nový systém kolabuje.
Každý už pravdepodobne narazil na odporúčania Márie Montessori, sú práve o prístupe k dieťatu a teda výchovných krokoch, niektoré je naozaj náročné zmeniť. :) Montessori vzdelávanie má svoju vlastnú postupnosť a tomu sa venovať neviem a nechcem, ešte mám ďaleko k profesionálovi. Princípy sú mi však v mnohom blízke a aj keď je premena na Montessori rodiča skoro ako terapia, pretože naozaj na sebe v prvom rade pracuje rodič, je úžasné sledovať ako to všetko krásne funguje.
Tu je postupnosť, ktorú som zvolila ja u seba (nie u dieťaťa):
Absorbujúci duch (Maria Montessori nazvala myseľ dieťaťa „absorbujúcou“ pre jej schopnosť vstrebať, naučiť sa a skladovať veľké množstvo poznatkov bez úsilia a námahy. Nikto nenaučí dieťa koordinovať pohyby, chodiť, rozprávať. Všetko musí urobiť samé a vzhľadom na náročnosť týchto úloh to zvládne v neuveriteľne krátkom čase.) Znamená to tiež, že dieťa sa naučí všetko čo potrebuje bez ohľadu na to, či na to budete tlačiť alebo nie. Len ak nebudete, prebehne to vo väčšej pohode a vtedy, keď je dieťa pripravené, bude proces jednoduchší a rýchlejší. To sa týka stravy, spánku, plienok, nočníka, obliekania, ... Či máte doma génia alebo debila je len vec pohľadu, dieťa je to stále to isté a môže byť šťastné bez ohľadu na to, kedy si prvý krát sadlo na záchod to susedove. Je jedinečné, každé jedno.
Slobodu si ale nepletieme s voľnou výchovou. Tá sloboda má práve určité pravidlá a hranice, ktoré si dohadujeme s deťmi spoločne. Sloboda končí tam, kde začína sloboda toho druhého. Učíme sa k určitému rešpektu, takže pracujeme potichu, aby sa deti navzájom nerušili... v triede chodia pomaly, aby si navzájom nezhodili nejakú pomôcku, a dôležitá vec je, že dieťa danú pomôcku vráti na to miesto, odkiaľ ju vzalo – v takom stave v ako si ju požičalo, aby bola pripravená pre kamaráta... tu ide tiež o rozvoj tolerancie a rešpektu k druhým...
V neposlednom rade dieťa nemá vždy "Montessori náladu", jednoducho sa chce hrať s autíčkami, zostať na ihrisku či skákať na trampolíne, všetko aktivity dôležité pre rozvoj zdravého jedinca. Akceptujte ich a keďže o 10 rokov nebude dôležité, či Ste v Montessori tento týždeň boli alebo nie, ale že formujete spokojné dieťa, dajte mu prednosť a vykašlite sa na plány. Len nám to nezabudnite oznámiť, aby sme dali priestor iným deťom a rodičom :) Nútiť dieťa sedieť v Montessori kútiku, lebo sme ho zaplatili je kontraproduktívne pre dieťa, Vás a často i zvyšok skupiny. V cene Montessori máte herňu i trampolínu a tak ich využite. Prípadne sa vráťte, keď dieťa naplní svoju potrebu pohybu či inej aktivity.
Čo toto pre mňa prakticky znamenalo prvý rok života od objavenia Montessori? Chodila som za synom a upratovala. Upozorňovala ho, že po dohraní sa s tým či oným, je nutné to odložiť, aby to znovu našiel keď sa s tým bude chcieť hrať a zároveň si vytvoril miesto na novú hru. Aj rozhodnúť sa s čím sa bude hrať bolo niekedy naozaj zásadné. Keď môj syn patril k tým, čo sa dokázali sústrediť len veľmi krátko a rýchlo strácal záujem, podporovala som ho jednoduchým "šlo to lepšie ako naposledy, skús to ešte raz, zlepšuješ sa!". Polarizácia funguje u nás aj v ostatných aktivitách, keď jeme, jeme. Hráme sa neskôr. Pri umývaní zubov sa sústredíme na umývanie zubov. Jeme iba pri stole. S loptou hádžeme iba vonku a tak ďalej a tak podobne. Všetko má svoje miesto a čas. Náročné najmä pre rodičov, čo pri šoférovaní popri whatsappe a cigarete stíhajú ešte GPS navigáciu, dotiahnuť očnú linku a dojesť raňajky...
Zlatá rada na záver po dvoch rokoch vysávania ryže z jedinej aktivity. Dajte dieťaťu len toľko, koľko ste ochotné upratať :) Sedem fazuliek, deci vody, tri misky, ryžu v žiadnom prípade (teda v tom mojom), je to aj vaša domácnosť, aj vaše pravidlá a aj vaše nervy. Spokojná mama je totiž základ úspešnej výchovy aj vzdelávania doma i mimo domu.
A čo od Vás očakávame u nás. Aspoň:
Držím palce na krásnej ceste Montessori.
Autor: Ing. Zuzana Pekarek - mamička, ktorá dobrovoľnícky vypomáhla nielen v Montekútiku
Asi každý koho Montessori zastihlo v nejakom štádiu výchovy dieťaťa či spôsobu vzdelávania sa viac alebo menej nadchol pre tento štýl a jeho ľahkosť a nenásilnosť. Materiálov je stále viac a človek postupne netuší, kde začať. A nákup hračiek či vzdelávacích pomôcok to nie je, to veľmi rýchlo pochopí väčšina.
Montessori je životný štýl. Je to spôsob výchovy, prístup k dieťaťu ako dokonalému stvoreniu, ktoré objavuje svoj talent a odkrýva svoj potenciál cez aktivity, ktoré ho zaujmú a cez ne pomáhajú vzdelávať sa a rásť. Výdž sa dá všetko spraviť niekoľkými spôsobmi a obvykle máme vo zvyku skočiť po hlave a rozhodnúť sa že niečo zmeníme, dáme si to príkazom a po krátkom čase nový systém kolabuje.
Každý už pravdepodobne narazil na odporúčania Márie Montessori, sú práve o prístupe k dieťatu a teda výchovných krokoch, niektoré je naozaj náročné zmeniť. :) Montessori vzdelávanie má svoju vlastnú postupnosť a tomu sa venovať neviem a nechcem, ešte mám ďaleko k profesionálovi. Princípy sú mi však v mnohom blízke a aj keď je premena na Montessori rodiča skoro ako terapia, pretože naozaj na sebe v prvom rade pracuje rodič, je úžasné sledovať ako to všetko krásne funguje.
Tu je postupnosť, ktorú som zvolila ja u seba (nie u dieťaťa):
Čo toto pre mňa prakticky znamenalo prvý rok života od objavenia Montessori? Chodila som za synom a upratovala. Upozorňovala ho, že po dohraní sa s tým či oným, je nutné to odložiť, aby to znovu našiel keď sa s tým bude chcieť hrať a zároveň si vytvoril miesto na novú hru. Aj rozhodnúť sa s čím sa bude hrať bolo niekedy naozaj zásadné. Keď môj syn patril k tým, čo sa dokázali sústrediť len veľmi krátko a rýchlo strácal záujem, podporovala som ho jednoduchým "šlo to lepšie ako naposledy, skús to ešte raz, zlepšuješ sa!". Polarizácia funguje u nás aj v ostatných aktivitách, keď jeme, jeme. Hráme sa neskôr. Pri umývaní zubov sa sústredíme na umývanie zubov. Jeme iba pri stole. S loptou hádžeme iba vonku a tak ďalej a tak podobne. Všetko má svoje miesto a čas. Náročné najmä pre rodičov, čo pri šoférovaní popri whatsappe a cigarete stíhajú ešte GPS navigáciu, dotiahnuť očnú linku a dojesť raňajky...
Zlatá rada na záver po dvoch rokoch vysávania ryže z jedinej aktivity. Dajte dieťaťu len toľko, koľko ste ochotné upratať :) Sedem fazuliek, deci vody, tri misky, ryžu v žiadnom prípade (teda v tom mojom), je to aj vaša domácnosť, aj vaše pravidlá a aj vaše nervy. Spokojná mama je totiž základ úspešnej výchovy aj vzdelávania doma i mimo domu.
A čo od Vás očakávame u nás. Aspoň:
- ten rešpektujúci prístup k dieťaťu čo sa na niečo sústredí či práve nemá chuť sa sústrediť,
- akceptáciu pripraveného prostredia a poriadok v aktivitách, ich uloženie na miesto v stave, v ktorom sa s ňou hneď môže hrať ďalšie dieťa,
- priestor na polarizáciu, dovoľte dieťatu sa hrať vždy s jednou aktivitou,
- ak sa dieťa niečomu venuje, nekomentujte to, pokiaľ to dieťa nevyhľadáva, aktivity sú pripravené tak, aby mali samoopravný charakter a dieťa sa učilo trpezlivosti, sústredeniu a využívalo svoj potenciál. Nie je nutné silou mocou všetko zvládnuť.
Držím palce na krásnej ceste Montessori.