Vitajte Semafor Aktivity Články O nás Kontakty

Prehľad článkov


Aká matka, taká Katka; aká babka, taká matka
Zrejme každý už počul príslovie "Aká matka, taká Katka." Odkiaľ však pochádzajú vzorce správania, ktoré sa od nás rodičov naše deti učia? Rodinní poradcovia na množstve prípadov zistili, že čo sa týka výchovy, väčšina z nás buď kopíruje správanie našich rodičov alebo robí presný opak. Čo môžeme s týmto faktom robiť? Ako nezopakovať chyby našich rodičov? Veď predsa môžeme robiť vlastné ;).
Das Ende des Hobbys
Immer mehr Menschen haben mehr als einen Job – aus Lust an der Selbstverwirklichung: Bei der Generation Slash vermischen sich Arbeit und Freizeit.
Láska – očami detí
Ako vnímajú naše deti lásku? Dávame im jej dosť? Dávame im lásku tak ako ju oni potrebujú?
Vianočné prekvapenie pre hasičov
V decembri by sme radi spravili Vianočnú exkurziu u hasičov s tým, že by sme sa im chceli poďakovať za túto fantastickú možnosť. Keďže vecné dary a peniaze majú prijímať zakázané, radi by sme im pripravili prekvapenie vo forme obrovského poďakovania. A práve tu Vás budeme potrebovať!
Jazyk sa dá naučiť aj na materskej! 5 rád, ako na to (pozvánka)
"Som presvedčená o tom, že jazyk sa nedá nikoho naučiť. Každý sa ho môže naučiť len sám, a učiteľ mu môže na tejto ceste síce pomôcť, ale nie odovzdať mu jazyk na tácke. Obzvlášť v dobe internetu, kedy máme poruke nespočetné texty, nahrávky či cvičenia doslova na jeden klik, môže byť samoukom skutočne každý. Musí len vedieť, ako na to."
Coffee, Tea & Chat (in English) - Hobbies and interests
Having a hobby that we enjoy brings us joy and enriches our lives. It gives us something fun to do during our leisure time and affords us the opportunity to learn new skills. We are very fortunate to have so many different options out there today.
Liečivé príbehy
Paul Liekens, učiteľ a tréner Neurolingvistického programovania, vypracoval jednoduchú a krásnu metódu, ktorá môže pomôcť aj deťom s alergiami a chronickými ochoreniami. Čo je základom tejto metódy? Jednoducho napísané: príbehy. Príbehy, ktoré pre svoje deti napíšu rodičia a následne im ich čítajú a rozprávajú. Pomocou tejto metódy deti zistia, že choroba a liečenie neprichádza z vonku, ale pomocou našich vnútorných „spojencov“, ktorých môžu podnietiť k činnosť. Deti si vedia zavolať týchto „priateľov“ na pomoc aj keď potrebujú viac sebavedomia, alebo si nechtiac spôsobili bolesť.
Semináre s detskou psychologičkou
Pozývame vás na krátke semináre pre rodičov: {B}"Magické roky alebo ako lepšie porozumieť deťom"{b}. Každé správanie dieťaťa má svoj význam. Dospelí najlepšie porozumejú správaniu dieťaťa ak dokážu vnímať jeho prežívanie. To môžu vnímať naplno ak najprv naozaj porozumejú sebe, svojmu prežívaniu a správaniu. Porozumenie je prvým krokom k zblíženiu, k nájdeniu rovnakosti a minimalizovaniu porovnávania i odsudzovania. Semináre sa konajú raz mesačne pod vedením psychologičky Mgr. Ľubice Tománkovej.
Deň otvorených dverí 2018
Srdečne Vás pozývame na každoročný deň otvorených dverí, ktorým otvárame svoje brány pre nováčikov a záujemcov o všetko čo sa týka materského centra Budatko. Aj tento rok Vám prinesieme Vám ukážky nášho programu, môžete nazrieť za všetky dvere a zoznámiť sa s našimi priestormi, takže ak máte v okolí mamičky, ktoré nás ešte nepoznajú a váhajú, či sa pridať, toto je úžasná príležitosť.
Kaffee & Tee, Klatsch und Tratsch (in Deutsch) - Wie man mit einer neuen Stadt / Land fertig wird
Wann immer du in eine neue Stadt, ein anderes Land oder sogar Über das Meer ziehen, werden Sie wahrscheinlich die Auswirkungen der Veränderung spüren. Wenn du dich über das See bewegst, zu einem Ort, an dem nichts um dich herum bekannt ist und du dich völlig desorientiert fühlst, wirst du einen Kulturschock erleben. Ein Kulturschock tritt oft allmählich auf und kann manchmal zu Depression und Entzug führen. Es kann sich anfühlen, als ob du nie wieder glücklich sein kannst und du magst vielleicht zusammenpacken und nach Hause fahren. Aber bevor du das tust, du kannst dazu beitragen, den Stress zu lindern.
lubkakupka2018.10.04, 16:47
2018.10.11, 19:47
1540 / 10Voľný


Aká matka, taká Katka; aká babka, taká matka

Z kategórie: 'Ako vychovávame naše deti?'

Zrejme každý už počul príslovie "Aká matka, taká Katka." Toto príslovie je pravdivé nielen vďaka genetike, ale aj skrz výchovu. Čím sú deti menšie, tým viac k svojim rodičom vzhliadajú a opakujú správanie, ktoré u nich vidia. Je to proces zvaný sociálne učenie. Tento spôsob učenia je automatický, nevedomý a nesmierne dôležitý. Deťom umožňuje zaradiť sa do spoločnosti a osvojiť si jej kultúru. Avšak má aj svoje nevýhody. Malé deti totiž opakujú vzorce správania nekriticky, bez ohľadu na to, či sú efektívne alebo neefektívne, prosociálne alebo antisociálne. Kamarát raz stretol v detskom kútiku chlapca, ktorý jeho syna zbil a jeho otec sa ho zastal - správny chlap sa predsa má vedieť biť! Akú má tento chlapček šancu, že z neho vyrastie mierumilovná bytosť, keď neustále doma počúva, že agresivita je dobrá a žiaduca?

Našťastie existuje obdobie puberty, kedy nastupuje kritické myslenie a často aj vzbura voči hodnotám dospelých. A chlapec agresívneho otca sa možno rozhodne, že nechce chodiť na bojové športy, ale radšej do debatného klubu. Možno.

V každom prípade, s výchovou vlastných detí to funguje veľmi podobne. Rodinní poradcovia na množstve prípadov zistili, že čo sa týka výchovy, väčšina z nás buď kopíruje správanie našich rodičov alebo robí presný opak. Samozrejme, že v niektorých oblastiach to môže byť tak a v iných onak. Niekedy sa zrazu len počujeme ako nám z úst vychádzajú slová, ktoré sme sami doma počúvali (a možno i z duše nenávideli). A inokedy sa zase rozhodneme, že sa naschvál zachováme opačne.

Technika "Nezabudnuteľné pozorovanie"


Nezabudnuteľné pozorovanie je psychologická technika, ktorá rodičom pomáha pochopiť vlastný rodičovský štýl s ohľadom na fungovanie ich rodiny v detstve. Táto technika môže odhaliť naše neuvedomované vzorce správania voči našim deťom a dáva nám priestor ich vedome prehodnotiť. Samozrejme, mnohé vzorce môžu byť efektívne a funkčné. Tieto si môžeme uvedomiť, zaradiť si ich medzi svoje silné stránky a ak sa dá, používať ich o to viac. Iné vzorce, ktoré odhalíme, môžu byť práve tie, ktoré robíme nevedome, ale vedome by sme ich robiť nechceli. Na základe toho potom môžeme hľadať, čím ich chceme nahradiť.

Ak chcete zistiť, v čom vás vaša rodina ovplyvnila, môžete si techniku nezabudnuteľné pozorovanie skúsiť práve teraz: Zamyslite sa nad nasledovným. Niekedy v prvých rokoch dospievania (puberty) alebo aj predtým sa zdá byť pre všetkých z nás spoločné sledovať život svojej rodiny a vyvodiť si závery o aspektoch života, ktoré sa nám dajú byť dôležité. Niektoré závery sú pozitívne: "Tento aspekt života v našej rodine sa mi páči. Keď budem dospelý, chcel by som to tak robiť aj vo vlastnej rodine." A niektoré zase negatívne: "Toto sa mi vôbec nepáči. Keď budem dospelý, urobím všetko preto, aby sa to v mojej rodine nestalo." Ako to bolo u vás? Spomeňte si na život vo vašej rodine, keď ste mali okolo 11, 12, 13 rokov. Aké závery ste si vyvodili? Môžu byť pozitívne, negatíve alebo oboje.

Príklady z praxe


Matka mala problém s osemročnou dcérou, ktorá "nerobí čo má", neposlúcha, ale snaží sa dosiahnuť, čo chce. Chce, aby pri nej matka sedela a pomáhala jej robiť si domáce úlohy. Na nezabudnuteľné pozorovanie matka odpovedala: "Pamätám si rolu, akú hrala moje mama. Ona bola slúžkou pre každého." (Načo sa matka rozplakala). Terapeut zistil, že sa taktiež snažila spraviť pre svoju rodinu všetko. Poskytovala služby v snahe byť dosť dobrá, ale na druhej strane to nenávidela a často potom vybuchla do hnevu a kriku.

Šesťročná Sofia, jedináčik, výrazne narúšala poriadok v škole a spĺňala kritériá pre ADHD. Otcovo nezabudnuteľné pozorovanie bolo:"Ja pochádzam z veľkej rodiny. Zdalo sa mi, že rodičia majú čas pre každého v rodine okrem mňa. Sľúbil som si, že keď sa ja stanem otcom, nikdy sa to nestane môjmu dieťaťu." V praxi potom otec zašiel do extrému (samozrejme nevedome) a venoval svojej dcére toľko pozornosti, že dcéra si namiesto spolupracujúceho sociálneho správania neustále získavala pozornosť ľudí okolo seba.

Čo s tým môžeme urobiť


Väčšinou je jednoduchšie poradiť iným ako sám sebe. Preto si najprv môžete skúsiť povedať, čo by ste poradili rodičom v predošlých príkladoch. Čo by ste povedali matke z prvého prípadu? Čoho by mala robiť viac a čoho naopak menej? Ako by mala stanoviť hranice medzi tým, čo je ešte ochotná pre svoje deti urobiť a čo už nie? A otec v druhom príklade? Čoho by jeho dcéra Sofia potrebovala menej a čoho viac? Čo by otec mohol zmeniť vo svojom správaní?

A čo vaša rodina? Čoho by ste mohli robiť menej? A čoho zase viac? Často si môžeme zobrať spätnú väzbu aj priamo od našich detí. Ak niečomu veľmi silno vzdorujú, možno je to preto, že tejto oblasti prikladáme až príliš veľký význam. Ak od nás niečo neustále požadujú, pravdepodobne sú zvyknuté že nakoniec dostanú, čo chcú. A keď sa správajú príjemne, slušne, priateľsky, prejavujú záujem, vytrvalosť, odvahu? Zrejme sa aj vďaka nám naučili, že takéto správanie im prináša úžitok. Náš mozog je naprogramovaný vyhľadávať problémy (keďže predstavujú potenciálne ohrozenie, na ktoré treba okamžite reagovať) a preto je občas fajn sa zastaviť a všimnúť si aj to, čo a deje medzi tým. Pretože keď sa zameriame na silné stránky našich detí, začneme niekedy aj "problémy" vidieť z inej perspektívy.

To najdôležitejšie na záver


Veľmi dôležité je uvedomiť si, že rovnaký výchovný štýl ktorý nám prináša úspech, môže byť zodpovedný aj za naše neúspechy. A naopak, správanie, ktoré sa nám zdá iba negatívne, určite má aj svoje pozitíva. Napríklad matka, ktorá je veľmi rozhodná a organizačne zdatná má zrejme veľkú výhodu v krízových situáciách, kedy sa treba rýchlo rozhodnúť a konať. Na druhej strane, napríklad v oblasti hobby svojich detí im môže život organizovať až príliš a oberať ich tak o schopnosť byť kreatívni, sami sa zahrať a vybrať si, čo chcú robiť. Iný príklad môže byť mama, ktorá zvykne v hneve svoje dieťa udrieť. Fyzické tresty majú celý rad nevýhod a v dnešnej dobe sú na ústupe. No výhodou tejto "negatívnej" výchovnej metódy je napríklad jasné ukázanie hraníc. Ako hovoria adlerovskí psychológovia, každé správanie má svoj účel. Ak sa rozhodneme, že niektorú výchovnú metódu už nechceme používať, je veľmi dôležité si tento účel uvedomiť. Len tak môžeme túto metódu nahradiť inou, ktorá bude plniť rovnaký účel (napríklad jasné stanovenie hraníc).

Ďalší dôležitý bod, bez ktorého nemôžem tento článok ukončiť je fakt, že v snahe nezopakovať chyby svojich rodičov môžeme niekedy prejsť do opačného extrému. Videla som napríklad rodičov, ktorí boli vychovávaní veľmi autoritársky a ich rodičia mali vždy pravdu a posledné slovo. Detí sa nikto na nič nepýtal. Títo rodičia prešli do opačného extrému a so svojim 6-ročným synom diskutovali úplne o všetkom. Tým pádom mu ale nestanovili skoro žiadne hranice, a tak zmätený chlapec stále požadoval viac a viac a hľadal, pokiaľ až môže zájsť. Hádzal odpadky na zem, ničil a kazil predmety. A rodičia reagovali, ako inak, rozprávaním sa a diskusiou, ktoré v týchto prípadoch vôbec nefungovali. V snahe nebyť na svojho syna príliš prísni zašli do opačného extrému. Práve preto môže byť veľmi nápomocné uvedomiť si, že väčšinou žiaden extrém nie je dobrý a hľadať povestnú "zlatú strednú cestu".

Zdroj: Francis X. Walton: Ako porozumieť deťom a adolescentom

Zaujímajú ťa informácie na tému výchova detí?
Prihlás sa k odberu nových správ tu!

Ohodnoďte tento článok bodmi od 1 do 10. Viac je lepšie:

Zdieľaj:
Share on Google+