Znakovanie dojčiat

Znakovanie dojčiat

Autor: Mgr. Zlatica Jursová Zacharová PhD. - lingvistka, pedagogička a psychologička, zakladateľka MC Budatko

Nová metóda ako pomôcť dieťaťu komunikovať? Zlepšenie rečového vývinu, zníženie frustrácie a zlosti u dieťaťa a rodičov z dôvodu nedorozumení, zlepšenie sociálnych schopností dieťaťa. Naozaj toto všetko získam, ak začnem s dieťaťom znakovať? Alebo ide len o mediálny ťah ako z nás rodičov vytiahnuť peniaze?

Je všeobecne uznávané, že komunikácia je srdcom detského vývinu. Ovplyvňuje kognitívnu(poznávacu), sociálnu a emocionálnu(citovú) stránku ako aj oblast správania dieťaťa. (Vygotsky, 1978)

Väčšina rodičov sa snaží zabezpečiť pre svoje dieťa to najlepšie. Podporovať jeho vývin od prvopočiatkov. Začínajú prípravou na otehotnenie, pôrod, starostlivosťou o dieťatko. A potom to príde. Dieťatko nie je len ten krásny voňavý uzlíček. Je to malá osobnosť, ktorá má svoje vlastné potreby, ktoré ak rodičia OKAMŽITE nenaplnia, tak plače. Takmer každá matka dojčaťa, či batoľaťa si už aspoň 1x povedala „Keby si mi vedelo povedať prečo plačeš?“ A čím viac možností utíšenia skúša, tým je dieťatko namiesto upokojenia stále viac a viac rozrušené. Aké by to bolo jednoduché a krásne keby dieťa povedalo, že chce napríklad mlieko.
Úžasné, nie? Ako naučiť dieťa komunikovať s nami? Či naučiť seba komunikovať s dieťaťom? V poslednom čase sa už aj na našom trhu objavili informácie o možnosti používať znakovú reč s dojčatami na dorozumenie sa. Množstvo spoločností, lektoriek a inštruktoriek ponúka kurzy alebo predáva literatúru a veľa ďalších materiálov o znakovaní dojčiat. Počas posledných 20-tich rokoch sa znakovanie dojčiat rozšírilo takmer po celom svete.

Ako rodič a aj ako odborník si preto kladiem nasledovné otázky:
Čo to znamená znakovanie dojčiat – znaková reč? Aké sú výhody znakovania? Ako znakovať s dieťaťom? Je program znakovania naozaj vedecky (výskumne) potvrdený? Komunikovať s dieťaťom pomocou znakovania? Oplatí sa investovať do znakovania dojčiat peniaze, čas a energiu?

Znakovanie dojčiat ako komunikácia
Každý, úplne každý rodič približne vo veku 6-7 mesiacov učí dieťa zamávať rúčkou pri odchode a vysloviť „Pá pá“. Podobne sa hráme s deťmi „Ťapi-ťapi“, učíme ho „tani tani“, odpovedať na otázku aký budeš veľký s vystretými ručičkami dohora „takýýyy“. Dieťa tieto motorické úkony zvláda celkom ľahko. Kým však hovorí „Pá pá“ a ďalšie slová prejde ešte nejaký čas. Program znakovanie dojčiat vychádza z tejto prirodzenej schopnosti detí komunikovať rodičom svoje potreby pomocou gestikulácie. Niektoré gestá majú všetky bábätká rovnaké a sú reflexné. Spomeňme si len ako sa pusinka novonarodeného bábätka našpúli a začne sa otvárať pričom bábätko otáča hlavičkou. Každá skúsená matka vie, že bábätko je hladné a hľadá zdroj potravy. Ak matka na tento reflex nereaguje, dieťa zistí že je efektívnejšie spustiť veľký krik ako slušne poprosiť o naplnenie bruška. Podobne sa už v rannom veku dá zachytiť informácia od bábätka, že má záujem o odgrgnutie si (zvislú polohu), prípadne, že plní plienku. Aby matka vedela komunikovať s bábätkom nepotrebuje vysoké školy a ani odborné kurzy, stačí ak pozorne sleduje svoje dieťa a je k jeho prejavom a potrebám dostatočne vnímavá. Postupom času si takáto matka vie vytvoriť vlastný model komunikácie medzi sebou a dieťatkom, redukuje tak plač dieťatka a svoj hnev a frustráciu z toho, že nerozumie svojmu dieťaťu. Znakovanie dojčaťa je teda prirodzená forma komunikácie s matkou. Čim dieťatko rastie, dochádza k postupnému strácaniu sa prvotných foriem gestikulácie svojich potrieb a nahrádza ich novšími – vydávaním rôznych zvukov. Už vo veku 6-7 mesiacov bábätko je schopné verbalizovať svoju potrebu po jedle, prípadne upozorniť matku na potrebu vylučovania. Neznamená to, že bábätko povie krásne „ham“ alebo „kakám“, ale podarí sa mu pri otvorení a zatvorení pusy vydať zvuk podobný „áam“ prípadne s upreným zamysleným pohľadom a stlačenými pästičkami mu pri tlačení vyjde z pusy krátke ostré „a“. Nakoľko matka zachytí tieto prvopočiatky verbálnej komunikácie svojho dieťaťa a využije ich, záleží od jej pozornosti a jej nastaveniu voči dieťaťu.

Znakovanie dojčiat ako program
S rastom dojčiat sa začínajú meniť aj ich potreby poznávať svet a zdieľať svoje zážitky s matkou. Dcéra Dr. Acredolo (psychologičke a priekopníčke programu Znaková reč počujúcich batoliat) si všimla krásny voňavý kvet a mala eminentný záujem zdeliť túto jeho existenciu svojej matke. Keďže kvietok krásne voňal dala si pred seba ručičku, akoby v nej niečo držala a pričuchla si k nej. Keď mama nerozumela, dotiahla ju za ruku ku kvietku a ukázala jej ako vonia. Dr. Acredolo si všimla, že jej dcéra používa tento znak vždy keď jej chce komunikovať o kvetoch. Neskôr jej dcéra komunikovala ďalšie a ďalšie slová pomocou vlastných vymyslených znakov. Akonáhle sa naučila vyslovovať dané slovo už následne znak nepotrebovala ku komunikácii.
Z tejto aktivity vznikol postupne program, ktorý dnes poznajú takmer na celom svete ako „znaková reč počujúcich detí“.
Tento program sa začína vyučovať medzi 6-10tym mesiacom. Je to v čase, keď dieťa je schopné zamerať pohľad na rodičov na niekoľko sekúnd. Vyučovanie obyčajne začína s troma až piatimi slovami. Keďže hlavným cieľom znakovania je naučiť dieťa verbálne komunikovať, znak je vždy sprevádzaný s hovoreným slovom. Očný kontakt a dôraz na slovo je nápomocné. Ak dieťa neopakuje znak hneď, netreba to vzdávať. Vo väčšine prípadov dieťa začne znak používať po jednom až dvoch mesiacoch znakovania. Po zvládnutí prvého slova je už každé ďalšie slovo rýchlejšie akceptované, nakoľko dieťa sa stáva vnímavejšie a pozornejšie k pohybom svojich rúk.

Aké sú pravidlá znakovania?

Začnite skoro – nie sú žiadne prekážky aby ste nezačali čo najskôr. Pozorovania ukázali, že dvojičky začínajú medzi sebou komunikovať už v 3-4 mesiacoch.
Budte prirodzení – budte si istí, že znak vychádza prirodzene z Vás alebo z Vášho dieťaťa. Nemusíte používať znaky, ktoré odporúča program, alebo ktoré vychádzajú z ASL (Americkej znakovej reči)
Poskytujte dieťaťu znaky, ktoré potrebuje – napríklad bežné potreby: hlad, pitie, únava. Nepotrebujete mať znak pre každé slovo!
Budte konzistentní – znakujte každé slovo opakovane rovnako a Vaše dieťa Vás bude rýchlo napodobňovať.
Hovorte a znakujte spolu (simultánne) aby Vaše dieťa vedelo, že znak vyjadruje slovo
urobte si zo znakovania rodinný zvyk
nasledujte Vaše dieťa – niekedy si Vaše dieťa vymyslí vlastný znak. Používajte ho. Vlastný znak si dieťa zapamätá skôr ako Váš znak.
Nevzdávajte sa – každé dieťa má svoje vlastné vývinové tempo – aj čo sa týka znakovania.

Vznik znakovej reči pre počujúce deti a jej benefity
Prvé informácie o znakovej reči sa vo vedeckých kruhoch objavujú už v roku 1963. V 1982 informovali Werner a Kaplan, že malé deti vytvárajú spontánne jednoduché gestá, pomocou ktorých komunikujú ešte predtým ako začnú rozprávať. Výsledky ich 20 ročného výskumu ukazovali, ze objavili revolučný spôsob ako matky môžu komunikovať s ich deťmi. V 70-tych rokoch sa začal o znakovanie dojčiat zaujímať aj anglický výskumník Joseph Garcia. Jeho výskum na Alaska Universite v 1987-mom ukázal, že počujúce deti nepočujúcich rodičov boli schopné komunikovať skôr a oveľa jednoduchšie ako ich počujúci vrstovníci počujúcich rodičov.
Vedúcim výskumom znakovej reči s vytvorením uceleného programu sa môžu pochváliť americké profesorky psychológie Linda Acredolo a Susan Goodwyn. Ich výskum začal v roku 1982 a vyústil v roku 1985 do publikovania článku o symbolickej gestikulácii v rečovom vývine.
V hlavnom výskume sledovali Acredolo a Goodwyn 103 dojčiat rozdelených do troch skupín. Deti v prvej skupine boli podporované programom znakovania dojčiat, deti v druhej skupine boli verbálne stimulované a tretia skupina deti nebola rodičmi nijako zvlásť stimulovaná k rečovému vývinu ako je bežné. Na začiatku sledovania mali deti priemerne 11 mesiacov. Deti následne testovali v 15-tom, 19-tom24-tom, 30-tom a 36 mesiaci. Psychologičky zistili, že znakujúce deti v 24-tom mesiaci hovoria ako bežné deti v 27-28 a v 36-tom mesiaci rozprávajú znakujúce deti ako bežne vychovávané deti v 47-mesiaci. V rámci dlhodobého sledovania zároveň zistili, že deti, ktoré ako batoľatá znakovali, v 8-mom roku života dosiahli vo všeobecnom inteligenčnom teste v priemere o 12 bodov lepší výsledok.
Na základe výskumov stanovili Acredolo a Goodwyn nasledovné benefity ich programu znakovania:

redukcia frustrácie, hnevu a iných agresívnych prejavov
pomáha rodičom a učiteľom byť viac vnímavý a citlivý k potrebám detí
vytvára dôveru medzi deťmi a ich rodičmi alebo opatrovateľmi
dovoľuje deťom zdieľať ich svet už v čase keď su ešte skutočne malé
podporuje pozitívny citový vývin
posilňuje v deťoch ich sebadôveru a vytvára sebaúctu

V následných vedecko-výskumných prácach prepájajú pozitíva znakovania s teóriou osvojovania reči prof. Michaela Tomasela1 o zameranej pozornosti. Autorky tvrdia, že dojčatá, ktoré znakovali so svojimi rodičmi boli schopné oveľa skôr spoločnej zameranej pozornosti ako ich neznakujúci rovesníci (Acredolo, Goodwyn, 2001).
Dôvody, ktoré vedú k názoru, že znaková reč počujúcich dojčiat a batoliat môže napomáhať rozvoju ich rečového vývinu sú:
nárast množstva príbehov spojených so zdieľaním vizuálnej pozornosti počas interakcie medzi rodičmi a batoľatami – toto jednoznačne vedie k zlepšeniu jazykových znalostí
posilnenie detského zamerania sa na objekt a kontext konverzácie
rozhovor a objasnenie konceptu
zvyk pracovať so symbolmi

Toto všetko naznačuje, že používanie znakovej reči v dojčenskom a batoľacom období by mohlo mať pre deti veľký význam.

Kritika znakovania dojčiat
Každá nová teória má svojich odporcov a zástancov. Vo vede a výskume sa všeobecne neberie jeden výskum za záväzný a všeobecne platný. Čim je záležitosť zaujímavejšia a populárnejšia, tým viac vedcov ju sleduje a skúma. V roku 2005 výskumník Johnston a jeho kolegovia preverovali 17 výskumov zaoberajúcich sa porovnaním znakujúcich dojčiat s deťmi normálnym vývinom. Zistili, že 13-náť z týchto výskumov, vykazuje vážne metodologické chyby. Dokonca ide ešte ďalej a pýta sa, či používanie znakovania dojčiat nemôže poškodiť deti, viac stresovať a vytvárať rodičovskú neistotu pretože nie sú vhodný trénovať s dieťaťom komunikáciu. Toto by mohlo mať negatívny dopad na dôležité úlohy a vývin rodičovských a iných schopností. Záver jeho štúdie jednoznačne hovorí, že vyśkumné tvrdenie že „znaková reč rozvíja detský vývin je v dôsledku nedostatku vedeckých metód a pochybných záverov“.
Podobne aj Jennifer Paling (z Ontárijskej univerzity, oddelenie vedeckej komunikácie a rečových porúch) kritizuje nedostatky a nevhodne závery z výskumov Acredolo a Goodwyn. „Množstvo metodologických trhlín ako je zaujatý výber účastníkov, zaujaté skupinové rozloženie, zaujatý výskumník a vonkajšie premenné, sťažujú súhlas s ich smelými tvrdeniami.“ Podľa nej uzáver Goodwyn, že znaková reč „skôr podporuje ako bráni vývinu schopnosti porozumieť jazyku špeciálne počas druhého roku“ bol nevhodný.

Komunikovať s dieťaťom pomocou znakovania?
Rodičia sú dnes zavalení informáciami o tom ako rozvíjať vývin dieťaťa a podporovať ho. Znaková reč je len jedným z programov, s ktorými sa rodičia stretávajú. Nie všetky rady, ktoré dostávajú sú postavené na solídnych vedeckých základoch a my žijeme v nádeji, že efekt bude viac pozitívny ako negatívny. Doktorka Gwyneth Doherty-Sneddon (psychologička, Univerzita v Stirlingu, Anglicko) píše „Z môjho pohľadu nie je dôležité či znakovanie dojčiat prináša hociaký typ urýchlenia vývinu. Prečo by to malo byť dôležité ak sa deti vyvíjajú normálne. To čo je najdôležitejšie je, že komunikačný štýl, interakčný štýl a sociálno/emočné prostredie je nastavené pozitívne pre všetky deti, špeciálne pre tie, ktoré majú nejaký typ problémov. Napríklad, znaková reč je vynikajúci preventívny nástroj pre deti, ktoré začnú neskoro rozprávať.“

To či sa rozhodnete so svojím bábätkom znakovať alebo nie, záleží od Vás. Pravidlo, ktoré platí pri zankovaní ako aj pri učení hocičoho znie: ak sa už do toho dáte a zainvestujete, potom buďte dôslední. Znakujte s dieťaťom denne, pravidelne, pri každej možnej príležitosti. Výhodou je, ak bude znakovať aj Vás manžel, matka, svokra.. všetci, ktorí sa podieľajú na výchove Vášho dieťaťa. Len kúpou materiálov a zúčastnením sa kurzu sa dieťa znakovať nenaučí. Nezabúdajte tiež, že každé dieťa je individuálne. Každému dieťaťu trvá iný čas kým sa na znaky chytí. Dokonca sa môže stať, že Vaše dieťa úplne odmietne znakovať a namiesto symbolického znázornenia slova Vám začne slovo opakovať. Jednoducho sú deti, ktorým sa vyvíja najskôr motorika (pohyb) a až potom reč a sú deti, ktoré naopak rozprávajú od 7-8 mesiacov a nevedia ukázať znak. To aké je Vaše dieťa viete vy ako rodičia najlepšie. Komunikujte s ním, čítajte mu, rozprávajte príbehy, spievajte pesničky pri každej možnej príležitosti. Čím viac emócií a radosti do Vášho rozprávania prenesiete, tým skôr a s väčším nadšením začne Vaše dieťa rozprávať.

článok bol publikovaný v časopise Materské centrá