TefNET v1.5
© Astiret, s.r.o.
2012-2019
TOP


Ako sme pomohli nájsť tekvičke Evičke cestu domov

Z kategórie: 'Aktivity, krúžky a akcie'

Kadečo sa dokáže stratiť. Niekomu ponožka, inému rukavička, či hračka, ale v Budatku na Halloweenskej oslave, predstavte si, tam sa stratila malá narodeninová tekvička. Chcete vedieť ako to napokon celé dopadlo?
Ahoj deti! Nuž, ešte že som sa stratila práve v tom Budatku. Tam vám bolo národa...deti mi to hneď aj vysvetlili, vraj tam bol práve karneval. To som mala ale šťastie, čo? Všetci boli veru vyobliekaní ako na bále – šašovia, princezné, rytieri, ale aj všelijaké bosorky a spidermani, hihi. Veľmi sa mi to páčilo. A predstavte si, jedno dievčatko bolo akože tekvička!!! Jéj! To bola najkrajšia maska. Ale žiaľ nebola to moja mamička a ja som hneď zosmutnela, lebo som si spomenula, že som vlastne stratená a že hľadám cestu domov.

Stalo sa to tak, že sme išli na kolotoče. Ja mám totiž na Halloween narodeniny a vždy chodievame na kolotoče. A tam je toľko zaujímavých vecí... Ja vždy zabudnem, že mám rodičov držať za ruku. Nedávam pozor, obzerám sa kade tade a vždy sa zrazu tak akosi stratím. Moji rodičia to však už dobre poznajú a tak všetkým zvieratkám po ceste domov povedia, aby mi pomohli. No a deti v Budatku pri tom so mnou tancovali a spievali, aby mi náhodou nebolo smutno.

Júj, bolo veselo preveselo. Najskôr sme stretli Rafaelu stonožku, ktorá nás poslala na pole, lebo vraj tekvice rastú určite na poli, to má veru pravdu, však? Aj deti to vedeli. S rýchlou pesničkou sme raz dva boli pri poli. Lenže bolo kukuričné. Tam sme stretli havka a ten nás poslal k rybníku, lebo tekvice vraj síce rastú na poli, ale potrebujú aj veľa vody, však? Havko nás aj odprevadil. Spolu sme vytancovali obe ruky aj nohy, šugy bugy, aj sme sa zatočili a zakývali a hneď sme boli pri rybníčku. Býval tam malý medvedík. Veľmi sa nudil, lebo každý, kto šiel okolo, sa ho bál, tak od neho bočil. My sme sa sa ale nezľakli. Aj sme si s ním zatancovali, aj labku sme mu dali a on nám za to prezradil, že tekvicové pole sa nachádza hneď za lesíkom okolo rybníčka. Veľmi nás to s deťmi potešilo. Pridali sme do kroku a čoskoro sme boli na konci cesty.

Keď sme dorazili k poľu, stačilo už len postaviť dráhu z molitanových kociek. Musela som sa predsa premotať cez všetkých tých mojich príbuzných. A hurá, bola som doma! Deti sa tešili so mnou, utekali po dráhe postupne do cieľa, kde už mali veselé tety bosorky pre ne pripravené sladké maličkosti a omaľovánky. Potom sme sa už len hrali a tancovali a veselili, fotili a hodovali. Ako na správnom Halloweenskom karnevale.

Ach a ozaj, ešte chcem poďakovať všetkým tetám dobrovoľníčkam, ktoré nám pomohli vytvoriť takú skvelú atmosféru: teta Majka, Aďka, Peťka, Veronika, Dianka, Janka R. a pani Antošovej a pani Lengyelovej za darčeky pre detičky. Vidíme sa zas o rok!