TefNET v1.5
TOP
O farbách a deťoch
Autor: Ing. Miroslava Schvarcová - mamička, ktorá dobrovoľnícky vypomáhla v Montekútiku
Deň za dňom. Z maličkého bábätka je zrazu zvedavé stvorenie, ktorá sa neuveriteľnou rýchlosťou učí nové veci. Aj vy čítate internetové diskusie, študujete tabuľky a lúskate odborné články, aby ste zistili, čo by v ktorom veku malo vaše dieťa ovládať? A že o 2 mesiace mladší Paťko z kurzu fitlôpt už farby pozná a pre vášho drobca sú ešte španielskou dedinou? :)
Čerství novorodenci majú svoju obľúbenú farbu. Áno. Červenú! Vedci sa domnievajú, že tá im je známa už z maminho bruška, kedy k nim svetlo prenikalo cez prekrvenú brušnú stenu ako cez červený záves. Teda aj tí najmenší mrňúsi farby vnímajú! Očká bábätka majú však vysoký prah citlivosti. Vedia rozlíšiť len to, čo je kontrastné. Vnímané farebné spektrum sa s pribúdajúcimi mesiacmi rozširuje.
Kedy by malo dieťa poznať farby
Každé dieťa je individuálne. To, čo vie jedno skôr, inému trvá dlhšie. A naopak. Presný vek, kedy by dieťa malo rozpoznávať farby, sa stanoviť nedá. Zhruba vo veku okolo dvoch rokov niektoré deti zvládnu pomerne dobre pracovať s farbami. Napríklad z kôpky vybrať predmety rovnakej farby. Niektoré v tomto veku už vedia jednotlivé farby aj pomenovať.
Hííí, že to vaše ešte nie? Zabudnite na "rozpoznávanie farieb" ako vďačnú disciplínu súťaženia-chtivých mám. Sú deti, ktoré farby nezaujímajú. Tie všetko dobehnú neskôr. Spravidla do štyroch rokov. Okolo tohto veku by už s istotou mohli vedieť, ktorá je červená, modrá a ktorá žltá.
Ako naučiť dieťa rozpoznávať farby
Hrou. Učenie farieb, podobne ako akékoľvek iné učenie by mala byť pre obe strany zábavou. Keď dieťa nevie farby pomenovať, neznamená, že ich nevníma a nerozlišuje. Táto schopnosť sa precvičuje párovaním farieb. Postačia veci, s ktorými sa bežne dieťatko počas dňa stretáva. Na prechádzku jesennou prírodou pribalíme farebné papiere a deti prikladajú gaštany na hnedý papier, šípky na červený, kamienky na šedý,... Nie každé dieťa prejaví hneď ochotu spolupracovať. Ak je to aj náš prípad, nenútime ho. Skúsime to opäť neskôr. Možno nás po celú tú dobu vnímalo a prekvapí nás s akou ľahkosťou "dá" farby na druhý pokus. Po zvládnutí rozlišovania farieb začneme s rozlišovaním intenzity farieb. Tu sa ponúka možnosť siahnuť po niektorej z montessori pomôcok. Dieťa sa naučí zoraďovať odtiene od najtmavšieho po najsvetlejší. Postupne sa zdokonaľuje v rozlišovaní aj jemných rozdielov.
Farby a "montessori"
Na čo je dobré farby poznať? Rozlišovanie farieb spadá pod oblasť "Zmyslové vnímanie". Zdokonaľovanie zmyslov považovala Maria Montessori za základný kameň intelektuálneho rozvoja. Keď dieťa zvládne predmety zoradiť, porovnať a zatriediť, je každé jeho ďalšie učenie jednoduchšie a zmysluplnejšie.
Pri osvojovaní farieb prechádzame tromi fázami (tzv. trojstupňová metóda):
1. Pomenovanie - rodič pomenuje farbu / odtieň. "Toto je červené srdiečko."
2. Znovuspoznanie - precvičovanie. Dieťa priraďuje k pojmu farbu / odtieň. "Polož to červené srdiečko na poličku."
3. Aktívne ovládanie - kontrola, či dieťa všetko pochopilo, alebo sa treba vrátiť na predchádzajúci stupeň. Rodič dieťa neskúša ani nehodnotí, iba kladie autentické otázky a názov farby/odtieňa vysloví dieťa. "Aké tričko si dnes oblečieš?"
Montessori ponúka niekoľko pomôcok na prácu s farbami. Medzi najbežnejšie patria:
- Farebné drevené doštičky v 3 sadách. Základná obsahuje tri páry základných farieb (žltá, modrá, červená) . Druhá sada je rozšírená o ďalšie farby. Obe sady slúžia na poznávanie farieb, ich pomenovanie a priraďovanie do párov. V tretej sade sa doštičky zoraďujú podľa intenzity farby.
- Odtiene farieb - figúrky s doštičkami Do doštičiek s otvormi dieťa vkladá figúrky podľa príslušného odtieňa na farebnej predlohe.
Pre tých, ktorý o montessori čítajú prvý krát, nech sa páči - stručný postup ako pracovať s farebnými doštičkami z prvých 2 sád v duchu montessori: S pomôckou môžeme pracovať na stole alebo na zemi na koberčeku. Prinesieme si krabicu s doštičkami (používame obe ruky, veko pridržiavame palcom) a položíme ju vľavo pred seba. Otvoríme veko a položíme ho pred krabicu. Vyberieme farebné doštičky pred seba a dobre ich zamiešame. Doštičky chytáme za drevený okraj. Farebnej plochy sa nedotýkame. Krabicu zatvoríme. Hľadáme rovnaké farby. Páry ukladáme pred seba zľava doprava. Keď sme spárovali všetky farby, doštičky uložíme do krabice. Krabicu odložíme na miesto. Pri ďalšej práci používame už spomínanú trojstupňovú metódu: pomenovávame farby "toto je červená", precvičujeme "ukáž mi červenú", overujeme aktívne ovládanie: "akú doštičku držíš v ruke?". Správnosť sa kontroluje - ako inak - zrakom. Je však možná len, ak je dieťa už schopné rozlišovať farby. S doštičkami sa dá pracovať aj inak. Najlepšou inšpiráciou je nechať sa viesť dieťaťom. Dieťa napríklad môže k doštičkám priraďovať rôzne predmety rovnakej farby, ktoré nájde v okolí.
Tvorivosťou na farby
Jednou z najúčinnejších metód ako dieťaťu pomôcť zorientovať sa vo farbách je umožniť dieťaťu často maľovať a vyrábať farebné koláže. Farebne tvoriť.
Odtlačok dlane na zahmlenom okne. Ťapky od jogurtu na stole. Stopa po topánke v piesku. Zarytie drievka do pieskoviska. To všetko je pre deti fascinujúcim zážitkom. To, čo sami vytvorili, je viditeľné. Zanecháva stopu, líniu, tvar, škvrnu. Je to viac či menej trvalé. Nabáda k ďalšiemu experimentovaniu. Prostredníctvom tvorivých činností si deti osvojujú okolitý svet a učia sa porozumieť súvislostiam v ňom. Tvorivé aktivity priamo rozvíjajú poznávacie schopnosti dieťaťa. Ak budete tvoriť farebne, dáte tvorivému procesu nový rozmer. Kuriatku najskôr nafarbíme žlté bruško, potom mu nalepíme červený zobáčik, dole vypečiatkujeme zelenú trávičku..., a zrazu sa dieťa vo farbách samostatne orientuje.
Jedlé farby sa dajú vyrobiť napríklad z jedlého škrobu, vody a potravinárskej farby. Dobre rozmiešajte 2 diely škrobu v 1 dieli studenej vody. Pridajte 4,5 dielu horúcej vody. Dobre premiešajte. Pridajte potravinársku farbu. Farbu môžete skúmať rukami, maľovať ňou na rôzne materiály/povrchy, zmiešaním farieb tvoriť farby nové. S farbami sa hrať.
Autor: Ing. Miroslava Schvarcová - mamička, ktorá dobrovoľnícky vypomáhla v Montekútiku
Deň za dňom. Z maličkého bábätka je zrazu zvedavé stvorenie, ktorá sa neuveriteľnou rýchlosťou učí nové veci. Aj vy čítate internetové diskusie, študujete tabuľky a lúskate odborné články, aby ste zistili, čo by v ktorom veku malo vaše dieťa ovládať? A že o 2 mesiace mladší Paťko z kurzu fitlôpt už farby pozná a pre vášho drobca sú ešte španielskou dedinou? :)
Čerství novorodenci majú svoju obľúbenú farbu. Áno. Červenú! Vedci sa domnievajú, že tá im je známa už z maminho bruška, kedy k nim svetlo prenikalo cez prekrvenú brušnú stenu ako cez červený záves. Teda aj tí najmenší mrňúsi farby vnímajú! Očká bábätka majú však vysoký prah citlivosti. Vedia rozlíšiť len to, čo je kontrastné. Vnímané farebné spektrum sa s pribúdajúcimi mesiacmi rozširuje.
Kedy by malo dieťa poznať farby
Každé dieťa je individuálne. To, čo vie jedno skôr, inému trvá dlhšie. A naopak. Presný vek, kedy by dieťa malo rozpoznávať farby, sa stanoviť nedá. Zhruba vo veku okolo dvoch rokov niektoré deti zvládnu pomerne dobre pracovať s farbami. Napríklad z kôpky vybrať predmety rovnakej farby. Niektoré v tomto veku už vedia jednotlivé farby aj pomenovať.
Hííí, že to vaše ešte nie? Zabudnite na "rozpoznávanie farieb" ako vďačnú disciplínu súťaženia-chtivých mám. Sú deti, ktoré farby nezaujímajú. Tie všetko dobehnú neskôr. Spravidla do štyroch rokov. Okolo tohto veku by už s istotou mohli vedieť, ktorá je červená, modrá a ktorá žltá.
Ako naučiť dieťa rozpoznávať farby
Hrou. Učenie farieb, podobne ako akékoľvek iné učenie by mala byť pre obe strany zábavou. Keď dieťa nevie farby pomenovať, neznamená, že ich nevníma a nerozlišuje. Táto schopnosť sa precvičuje párovaním farieb. Postačia veci, s ktorými sa bežne dieťatko počas dňa stretáva. Na prechádzku jesennou prírodou pribalíme farebné papiere a deti prikladajú gaštany na hnedý papier, šípky na červený, kamienky na šedý,... Nie každé dieťa prejaví hneď ochotu spolupracovať. Ak je to aj náš prípad, nenútime ho. Skúsime to opäť neskôr. Možno nás po celú tú dobu vnímalo a prekvapí nás s akou ľahkosťou "dá" farby na druhý pokus. Po zvládnutí rozlišovania farieb začneme s rozlišovaním intenzity farieb. Tu sa ponúka možnosť siahnuť po niektorej z montessori pomôcok. Dieťa sa naučí zoraďovať odtiene od najtmavšieho po najsvetlejší. Postupne sa zdokonaľuje v rozlišovaní aj jemných rozdielov.
Farby a "montessori"
Na čo je dobré farby poznať? Rozlišovanie farieb spadá pod oblasť "Zmyslové vnímanie". Zdokonaľovanie zmyslov považovala Maria Montessori za základný kameň intelektuálneho rozvoja. Keď dieťa zvládne predmety zoradiť, porovnať a zatriediť, je každé jeho ďalšie učenie jednoduchšie a zmysluplnejšie.
Pri osvojovaní farieb prechádzame tromi fázami (tzv. trojstupňová metóda):
1. Pomenovanie - rodič pomenuje farbu / odtieň. "Toto je červené srdiečko."
2. Znovuspoznanie - precvičovanie. Dieťa priraďuje k pojmu farbu / odtieň. "Polož to červené srdiečko na poličku."
3. Aktívne ovládanie - kontrola, či dieťa všetko pochopilo, alebo sa treba vrátiť na predchádzajúci stupeň. Rodič dieťa neskúša ani nehodnotí, iba kladie autentické otázky a názov farby/odtieňa vysloví dieťa. "Aké tričko si dnes oblečieš?"
Montessori ponúka niekoľko pomôcok na prácu s farbami. Medzi najbežnejšie patria:
- Farebné drevené doštičky v 3 sadách. Základná obsahuje tri páry základných farieb (žltá, modrá, červená) . Druhá sada je rozšírená o ďalšie farby. Obe sady slúžia na poznávanie farieb, ich pomenovanie a priraďovanie do párov. V tretej sade sa doštičky zoraďujú podľa intenzity farby.
- Odtiene farieb - figúrky s doštičkami Do doštičiek s otvormi dieťa vkladá figúrky podľa príslušného odtieňa na farebnej predlohe.
Pre tých, ktorý o montessori čítajú prvý krát, nech sa páči - stručný postup ako pracovať s farebnými doštičkami z prvých 2 sád v duchu montessori: S pomôckou môžeme pracovať na stole alebo na zemi na koberčeku. Prinesieme si krabicu s doštičkami (používame obe ruky, veko pridržiavame palcom) a položíme ju vľavo pred seba. Otvoríme veko a položíme ho pred krabicu. Vyberieme farebné doštičky pred seba a dobre ich zamiešame. Doštičky chytáme za drevený okraj. Farebnej plochy sa nedotýkame. Krabicu zatvoríme. Hľadáme rovnaké farby. Páry ukladáme pred seba zľava doprava. Keď sme spárovali všetky farby, doštičky uložíme do krabice. Krabicu odložíme na miesto. Pri ďalšej práci používame už spomínanú trojstupňovú metódu: pomenovávame farby "toto je červená", precvičujeme "ukáž mi červenú", overujeme aktívne ovládanie: "akú doštičku držíš v ruke?". Správnosť sa kontroluje - ako inak - zrakom. Je však možná len, ak je dieťa už schopné rozlišovať farby. S doštičkami sa dá pracovať aj inak. Najlepšou inšpiráciou je nechať sa viesť dieťaťom. Dieťa napríklad môže k doštičkám priraďovať rôzne predmety rovnakej farby, ktoré nájde v okolí.
Tvorivosťou na farby
Jednou z najúčinnejších metód ako dieťaťu pomôcť zorientovať sa vo farbách je umožniť dieťaťu často maľovať a vyrábať farebné koláže. Farebne tvoriť.
Odtlačok dlane na zahmlenom okne. Ťapky od jogurtu na stole. Stopa po topánke v piesku. Zarytie drievka do pieskoviska. To všetko je pre deti fascinujúcim zážitkom. To, čo sami vytvorili, je viditeľné. Zanecháva stopu, líniu, tvar, škvrnu. Je to viac či menej trvalé. Nabáda k ďalšiemu experimentovaniu. Prostredníctvom tvorivých činností si deti osvojujú okolitý svet a učia sa porozumieť súvislostiam v ňom. Tvorivé aktivity priamo rozvíjajú poznávacie schopnosti dieťaťa. Ak budete tvoriť farebne, dáte tvorivému procesu nový rozmer. Kuriatku najskôr nafarbíme žlté bruško, potom mu nalepíme červený zobáčik, dole vypečiatkujeme zelenú trávičku..., a zrazu sa dieťa vo farbách samostatne orientuje.
Jedlé farby sa dajú vyrobiť napríklad z jedlého škrobu, vody a potravinárskej farby. Dobre rozmiešajte 2 diely škrobu v 1 dieli studenej vody. Pridajte 4,5 dielu horúcej vody. Dobre premiešajte. Pridajte potravinársku farbu. Farbu môžete skúmať rukami, maľovať ňou na rôzne materiály/povrchy, zmiešaním farieb tvoriť farby nové. S farbami sa hrať.